+421 905 862 890 +421 918 062 551 sba@sba-sk.sk
Trnavská cesta 106 821 01 Bratislava
       

Prebytok umelých hnojív škodí biodiverzite aj klíme

Prebytok umelých hnojív škodí biodiverzite aj klíme

Organické hnojivá sa zo slovenského poľnohospodárstva pomaly vytrácajú. V čoraz väčšej miere ich nahrádzajú chemické alternatívy. Pôda tým prichádza o dôležitú schopnosť viazať uhlík, čo prispieva ku globálnemu otepľovaniu.

Podľa potravinovej stratégie EÚ Z farmy na stôl by sa spotreba chemických hnojív do roku 2030 mala znížiť o štvrtinu. V súčasnosti sa živín do pôdy dáva toľko, že ich rastliny všetky nevedia využiť. Veľké množstvo sa  tak vyplaví do pôdy alebo unikne do ovzdušia. V oboch prípadoch je vplyv na životné prostredie negatívny – je vedecky dokázané, že nadmerné používanie umelých hnojív škodí biodiverzite v pôde, riekach, jazerách, ale aj moriach.

Poľnohospodári čoraz viac vyraďujú zo svojich postupov organické hnojivá. V pôde sa preto odbúrava organická hmota, čiže látky, ktoré majú prírodný pôvod v nerozložených rastlinných a živočíšnych zvyškoch. Keď sa dostatočne nedoplňuje, mikróby sa postarajú o jej mineralizáciu a tým pôda stráca kvalitu, z pohľadu úrodnosti, ale aj ekologických funkcií. Výsledkom tohto procesu je uvoľnený uhlík –základný prvok organickej hmoty –, ktorý z pôdy už ako oxid uhličitý smeruje do atmosféry.

Za najrozšírenejšie organické hnojivo sa považuje maštaľný hnoj. Ide o kvapalné a tuhé výkaly zvierat zmiešané s podstielkou, No s maštaľným hnojom má ale Slovensko problém, keďže počet hospodárskych zvierat na Slovensku postupne klesá.

Inou alternatívou na zlepšenie vlastností pôdy je  kompost. Hoci má kompost z pohľadu hlavných živín veľmi podobnú kvalitu ako maštaľný hnoj, na Slovensku zostáva mimo väčšieho záujmu poľnohospodárov, najmä kvôli možnej vysokej pravdepodobnosti rozšírenia burín po jeho aplikácií a veľkému množstvu plastových častíc.

Ďalšiu možnosť v hnojení môže predstavovať aj digestát, vedľajší produkt bioplynových a biometánových staníc. Aj keď sa digestát svojím zložením a účinkami skôr blíži kombinovaným minerálnym hnojivám, obsahuje veľké množstvo organických látok, ktoré prispievajú k výžive rastlín. Navyše, dĺžka fermentácie a teplota vo fermentore významne znižuje klíčivosť semien burín.

Pre pôdu je dôležité, že správna poľnohospodárska prax  pre aplikovanie digestátu vyžaduje kombinovanie viacerých techník, ktoré podporujú aj jej štrukturálne vlastnosti. Poľnohospodári, ktorí budú na svojich poliach digestát využívať pri hnojení, by nemali zabúdať na dodávanie primárnych organických látok v iných zdrojoch napr. uchovávať na pozemku všetky pozberové zvyšky (napr. po zbere kukurice, obilia) a hnojiť maštaľným hnojom alebo kombinovať s  kompostom.

Aplikáciou digestátu na poľnohospodársku pôdu podľa zásad správnej poľnohospodárskej praxe  v kombináciis inými organickými hnojivami, sa dosahuje požadovaný účinok z pohľadu harmonickej výživy, aj z pohľadu úrovne a kvality výnosu poľných plodín.

Zdroj: https://euractiv.sk/section/poda/news/unia-chce-obmedzit-umele-hnojiva-ich-prebytok-skodi-biodiverzite-aj-klime/?fbclid=IwAR22-8MtRGJ4txy9Z5dTHF6oRyuCC51dg3n7G8nqiJY2wbvyxpG74JdFhow